NÁŠ PRÍBEH

Otec krásnych 3 detí, úžasný manžel, skvelý  kamarát. Áno, to je ON, to sme my, naša rodina a kamaráti.

Až kým sme sa nevybrali splniť mu dávny sen. Písal sa 5. máj 2022. Ja som bola pár dní po operácii oka, ešte sme zvažovali či vôbec pôjdeme. Ale on po tej motorke veľmi túžil a ja zas po tom aby bol šťastný. Tak sme išli. Kawasaki Versys 650, krásna zelená motorka, od milého majiteľa. Bola podľa jeho predstáv, takže sme sa rozhodli, berieme. S úsmevom na tvári sme sa vybrali domov, on na NEJ, ja pred ním v aute. Cesta bola dlhá, zhruba po hodine  pol sme sme išli v kolóne  rýchlosťou 70 km/hod., veď sme cestu ani nepoznali, načo by sme sa náhlili. Až kým nás nepredbehol mladý pán, biele SuperB, ktorý vybrzdil celú kolónu a ušiel z miesta činu. My čo sme boli na autách sme to ubrzdili, ON nie.

Sekunda, ktorá zmenila naše životy. Fráza, ktorá zrazu bola pravdivá a ktorá sa mi dennodenne pripomína pri pohľade na môjho manžela.

Počula som len buchnutie, pohľad pred seba, ja som nenarazila, okom do spätného zrkadla...a v tom momente už letel z motorky vedľa mňa na cestu... sanitka, vrtuľník, prevoz do BB. Sekundy, minúty, hodiny keď som ani nevedela či vôbec prežil. V momente bol v bezvedomí, v sanitke nemali vybavenie na intubáciu, ale dýchal. Sanitka ho zobrala na blízke ihrisko a ja som musela zostať na mieste činu. Videla som už len prilietajúci vrtuľník a neskôr ako odlieta. Dlhý čas vypočúvania a obhliadky miesta činu, zabezpečiť odvoz auta a motorky, keď ani neviete či Váš manžel je nažive. Šťastie v nešťastí, milá osôbka, pani z auta predomnou, celý čas zostala pri mne a potom ma zobrala do nemocnice v BB. A po príchode do nemocnice, krutá realita od lekárov – krvácanie do mozgu nezávisle od nárazu, opuch mozgu, umelý spánok. Nasledovali dni keď som sa o stave dozvedala len cez telefón, stále v umelom spánku, pomaly ho začneme preberať, viera že to bude dobré. Veď sa preberie. A následne to čo by som si ani v najhoršom sne nepomyslela – kóma. Po 5 dňoch bol dostatočne stabilný, prevezený do novozámockej nemocnice na kliniku intenzívnej medicíny. Každý deň som pri ňom trávila maximum čo sa dalo, hodinu. Rozprávala som sa s ním, hovorila čo sa s nami deje, ako sa majú deti, z mobilu som mu prehrávala nahrávky od detí. A on nič, boli to dlhé 3 týždne kým sa prebral z kómy, z ktorej podľa lekárov NEMAL šancu sa prebrať. Začal komunikovať okom, vedel odpovedať na otázky tým, že zatváral oko. Neskôr sa mu už aj ruka hýbala aj noha. Vedel mi zamávať keď som odchádzala. Následne bol prevezený na oddelenie neurológie. Začalo sa s rehabilitáciou, pekne napredoval, potom prišla uroinfekcia, horúčky, pokroky zaostali. Z izby JIS bol preložený na štandardnú izbu, tu už bola starostlivosť menej intenzívna. Jeho reakcie poslabšie. Pár dní predtým ako mal byť pustený domov dostal opäť uroinfekciu a k tomu aj zápal pľúc. Ďalšie 2 týždne na antibiotikách. 4. augusta bol prepustený z nemocnice domov. Teraz tu leží môj milovaný, plne imobilný, v plienkach so sondou v bruchu na kŕmenie a bez schopnosti rozprávať. Jeho vedomie je čoraz slabšie, na rehabilitácie ho v takomto stave nikde prijať nechcú. Svetielkom nádeje sú dobrí ľudia, ktorí nám prispeli vo verejnej zbierke. Takto svitá na nádej, že v Adeli centrum nám pomôžu. Vyskúšame neurorehabilitáciu u nich a dúfam, že nám ho pomôžu vrátiť späť do života.

UPDATE PO PIEŠŤANOCH

V Adeli naozaj spravili zázrak. Išli sme tam s malou dušičkou ale vrátili s obrovskou nádejou. Ležiaci pacient, so sondou v bruchu bez komunikácie sa zmenil na človeka s chuťou do jedla a snahou hovoriť. Na začiatku mu bolo ťažko rozumieť, ale teraz je to už celkom dobré. Slovná zásoba sa mu zachovala aj v slovenčine aj maďarčine. Mozog ešte nefunguje dokonale, to čo počuje okolo seba, to sa mu mieša s tým čo chce povedať, hlavne keď je unavený. Ale každého si pamätá, z nehody však nič. Ani na motorku si nespomína čo sme kúpili.

Žiaľ na Slovensku sa dostať na rehabilitácie je priam nemožné. Všade sa dočítate, že prvý rok po krvácaní do mozgu je najdôležitejší z hľadiska zlepšenie stavu. Zdravotníctvo nám však zabezpečilo len to, aby prežil. Ostatok je na rodine a priateľoch, známych a neznámych nápomocných ľuďoch. Žiadnej rehabilitácie sa nám nedostalo. V NRC Kováčovej máme schválenú rehabilitáciu, čakacia dobe je 2-3 mesiace. Takže ak máme šťastie v januári ho tam vezmú. Dovtedy je na nás ako si starostlivosť zariadíme. Doteraz som platila súkromné zariadenie, ale rehabilitácia aj tam bola slabá. Teraz ostáva doma, môj 70-ročný otec k nám bude denne cestovať aby nám ho postrážil kým ja som v robote a deti v škole.

Od 21. novembra ideme opäť do Adeli. Má za sebou už 16 sedení v hyperbarickej komore v Nových Zámkoch, ktoré pomáhajú, je vnímavejší a pohyblivejší.. Ďalej sa uvidí. Náš transparentný účet sa týmto vyprázdní....

Pomôžte nám prosím s financovaním jeho ďalšej liečby a rehabilitácie.

Vo Fio banke je zriadený transparentný účet pre Peťa.

IBAN: SK29 8330 0000 0029 0226 8574

Vyhľadáte si ho na tomto linku (po zadaní čísla účtu: 2902268574):

https://www.fio.sk/bankove-sluzby/bankove-ucty/transparentny-ucet/vypis-transparentnych-uctov

Za každú pomoc každému jednému z Vás srdečne ďakujeme!

S láskou manželka Adrika a deti Tamarka, Riči a Viki.